Erb obce Igram
Tvorba a podoba erbu, vlajky, zástavy a pečate schválená heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR
Historický symbol obce Igram poznáme podľa niekoľkých pečatí. Najstaršia pochádza zo 17. stor. a jej kruhopis znie IGRANSKA + OBECNA + PECZAD 168 (?). V strede peťatného poľa je medzi dvoma veľkými strapcami hrozna nad položenou pluhovou radlicou vinohradnícky nožík. Mladšie pečate pochádzajú z 18. storočia a do určitej miery obmieňajú tú istú tematiku. Prvá z nich je oválna s motívom hrozna, lemeša i vinohradníckeho noža, no druhý strapec je nahradený čerieslom. V druhej sú už iba nástroje, nožík a radlica.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexiologické (náuka o vlajkách) a sigiolografické (náuka o pečatiach) Zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
Predovšetkým je jasné, že ide o vinohradnícku tematiku, a teda môžeme o symbole obce Igram uvažovať ako o zamestnaneckom symbole, podobnom ako sú napríklad banícke kladivká v erboch banských miest.
S priahliadnutím na pomenovanie obce, odvodené od igricov, staroslovenských hudobníkov a umelcov, je vhodné historický obsah erbu dpolniť o motív dvoch píšťal.
S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu či farbu na kov, je vzhľadom na náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie znamenie zlaté a strieborné, štítové pole modré. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najzvyčajnejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbmi miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Igram v herealdických publikáciach ho nebude potrebné znova upravovať.
V zmysle heraldickej konvencie možno zlatú podľa potreby zamieňať žltou a striebornú bielou, pričom sa však bude vždy opisovať ako zlatá a strieborná. Pri čiernobielom vyjadrení farieb sa modrá vyjadrí vodorovným šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.
Vlajka obce Igram pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, žltej, modrej, bielej, žltej, bielej, modrej, žltej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Igram je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC IGRAM. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie. Štandarda starostu obce Igram má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rodziel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť vyhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
Zástava obce Igram má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje aj tým, že kým vlajka predstabuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu). Krátka zástava obce je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Igram predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy. Koruhva obce Igram predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorými sa vztyčuje na stožiar.
Znaková zástava obce Igram má podobu takmer štvorca, jej výška je však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a širka jeho širke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník heraldického kolégia